dozviem sa, že nádejná študentka z Novej Guiney, Fofana, s ktorou komunikujem mailom ohľadom všetkých potrebných dokumentov potrebných pre štúdium, je riadny chlapisko ako John Cofee z Green Mile... opravujem si kolonku „Gender“ v databáze...
potom riešime administratívny problém s pánom doktorom zo Sudánu, ktorého manželka u nás študuje... asi dlhšie ako sa patrí sa zastavím pohľadom na jeho nechtoch so zvláštnou oranžovou farbou... všimne si to... „nebojte sa, ja nie som úchylák, to je u nás v Sudáne taký zvyk“... červenám sa a habkavo sa ospravedlňujem a o chvíľu sa bavíme o rozdieloch v živote tam a tu... a tie byrokratické papierovačky sme tiež vyriešili...
pani Huong, je ostrieľaná obchodníčka... svojou vietnamskou slovenčinou a nevyslovovaním určitých spoluhlások chce zľavu pre svojho synovca, ktorého k nám prihlásila... dorozumieme sa k spokojnosti nás oboch... synovec začne hneď odzajtra, na predchádzajúce pomery nevídaná rýchlosť... viď všetky štátne inštitúcie...
na pani Endo z Japonska, ktorá si tak zamilovala Slovensko, že sa prišla učiť slovenčinu, si vyskúšam svoju chabú japončinu, jej nadšenie (alebo pobavenie) nemá konca a stretnutie na pol hodinu sa pretiahne na dve... skončím obdarovaná originál japonskou instantnou polievkou... ešte stále ju mám na stole ako memento, že byť maximálne ústretový voči klientom sa vyplatí...
pár telefonátov, porada s najvyšším a prichádza nepríjemnejšia časť byrokracie: písania požiadaviek, vypisovania formulárov, pokus zastihnúť nezastihnuteľných...
ale všetky tieto stretnutia, všetky tieto moje výmeny informácií s inými kultúrami, sú to, prečo vždy rada každý deň prídem do práce...
stretnúť sa potom so všetkými na Medzinárodnom dni študentov, ktorý som tiež organizovala, kde jediný spoločný jazyk je slovenčina a sledovať konverzáciu Aničky z Číny (tak si sama hovorí, keďže jej pravé meno sme s úspechom stále komolili) so Sanchim (vybral si meno Filip) z Kene... to je neopísateľné... gives my work a sense...
toľko môj príjemne obyčajný, medzinárodný deň :-)
