Pokračuje to prihlásením sa na počítač v práci (niektorí ešte musia predtým zadať heslo pri vstupe do kancelárie/budovy), prístupe na súkromné e-mailové adresy, na chaty (nie chaty ako chalupy :-)) a diskusné fóra, pri objednávaní tovaru cez net, pri prístupe do internetových archívov. Potom sa pokračuje PIN-om na bankomatoch, pri každom nákupe, pri ktorom platíme kartou (ako ktorou) a ...Nečudo, že si niektorí z nás zapisujú všetky tieto heslá a PIN-y do mobilov, priamo na karty alebo do diára. Ja si žiadne heslo ani PIN nikdy nezapisujem (predsa si ich pamätám, no nie?), potom sa mi však po istom čase stáva, že sa musím preregistrovávať dosť často, keďže nie som schopná uhádnuť svoje heslo (určite to bolo to čo som zadala!). Je fajn pamätať si svoje heslo... Heslo otvára brány, chráni nás pred útokmi zlého okolitého sveta, ale je to aj poriadna komplikácia, ak neviete to správne heslo.Predtým som si myslela, aký sú niektorí ľudia neopatrní, keď si všade dávajú to isté heslo. Teraz to robím už aj ja. Ledva som si naposledy spomenula na heslo, čo som zadala pri podpise zmluvy s mojou bankou (to bolo pred 5-timi rokmi), pravdu povediach, tipovala som. Našťastie správne, a aj to len vďaka tomu, že to bolo heslo, ktoré používam najčastejšie... A som tam, kde som byť nechcela...
Zaheslovaný život
Nedávno som si uvedomila, ako veľmi náš život závisí na rôznych PIN-och, PID-och, PUK-och, heslách, Grid kartách, login-och, TOKEN-och... Prístupové heslá a kódy nás prenasledujú všade kam ideme a vo všetkom čo robíme. Začína sa to zapnutím mobilu ráno a zadaním PIN-u, zapnutím alarmu pri odchode z domu...