Obranný systém porušený.
Statika hrdosti v havarijnom stave.
Všetko vlastnou vinou samozrejme.
Vývoj a analýza tvorby a realizácie chybného plánovania stratégie prekvapenia, ako aj návrhy na inovácie a možné zlepšenia.
Bod 1. – Omyl č. 1
Porušenie pravidla uja Konfucia. Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. Ak nemáš rada prekvapenia, tak ich nevyrábaj druhým. Simple as that. A keď si budeš myslieť, že toto prekvapenie je to najgeniálnejšie, tak aspoň ho premysli do dôsledkov. Alebo nie, vieš čo? Toto by si si povedala vždy... Radšej vôbec žiadne prekvapenia, ok?
Bod 2. – Omyl č. 2
Daj na názor najbližších. Ak sa spýtaš priateľa, čo si myslí o tvojom „nápade“ (rozumej chystané strapnenie sa) a on sa zatvári neurčito pochybovačne, ber to ako blikajúci červený alarm v atómovej elektrárni. Muž bude vedieť odhadnúť a posúdiť efekt tvojho „nápadu“ (cieľovým objektov je tiež muž) pravdepodobne lepšie ako ty.
Bod 3. – Odporúčanie k bodu 2.
Premysli aj alternatívu „čo ak“. To znamená, čo robiť ak „nápad“ nevyjde podľa tvojich predstáv, čo sa v tvojom prípade (bez urážky) stáva naozaj často. To je tak keď niekto nerozmýšľa a je naivný. Aby si potom nemusela zdrhať z miesta plánovaného činu alebo vymýšľať výhovorku, ktorá je jasná blbosť, lebo ty ani nevieš poriadne klamať, a už vôbec nie improvizovať pri záchrane dôstojnosti.
...teraz si choď doniesť niečo na pitie, vymaž včerajší pokus o prekvapenie z hlavy. Reálni ľudia, tvoj nereálny nápad, najhoršia kombinácia... Už sa nad tým môžeš len krivo usmiať, odvrátiť pohľad a snažiť sa uvoľniť stiahnuté hrdlo.
Vráť sa k virtualite.
Tam to až tak nebolí.
